Letras
10.03.2025
Neviem, kde som. Neviem, ako som sa sem dostal.
Prebral som sa v lese.
Pamätám si takmer môj celý život, ale nedokážem prísť na to, ako som sa ocitol na tomto mieste.
Náhle som zistil, že z mojej kože sa akoby vytratila farba.
Som celý vyblednutý, akoby vo mne neprúdil život.
Vzduch je svieži, ale niečo v ňom chýba.
Ticho. Absolútne ticho.
Ani vtáky, ani vietor, len vlastný dych a zvuk mojich krokov.
V hlave mi hrá nápad na melódiu, ktorý mi pride kurevský dobrý.
O pár hodín som natrafil na prvého človeka. Okoloidúci, ktorý bol rovnako vyblednutý ako ja.
Keď som sa ho opýtal, prečo sú naše telá vyblednuté a bez farby, odpovedal mi, že mám zvláštné otázky.
Vraj každý v tejto krajine vyzerá tak.
Bol vcelku normálny, ale nejavil žiadne emócie, len mi chladne vysvetlil, že krajina, v ktorej sa nachádzam sa volá Disturbia.
Čo keby som jediný, kto môže niečo zmeniť?
A čo ak si ma sem priviedla samotná Disturbia, pretože vie, že som ten, kto má prelomiť jej mlčanie?
Možno to nie je o tom, ako som sa sem dostal.
Možno je to o tom, prečo som tu.
A čo keby som na to prišiel, skôr než bude neskoro?
ČO KEBY?