Letras
Kde sa ľudia pokurvyli, ťažko vysvetlím ti ja,
pri piči sa pričinili, tak vznikla príčina.
Dobrá duša mení sa na skurvysyna vždy synak,
keď stráca vieru, či prichádza o to, čo si vysníval.
Keď ojebú ho o to, čo si roky dlho budoval,
keď zistí, že je piču platné to čo roky študoval.
Keď zbadal, že aj keď dal všetko rokmi sa jej zunoval,
dal okuláre dole a realita je surová.
Keď pocítil nenávisť, keď v kariére hore turoval,
ostal sám bez pomoci, keď dole v zlom sucho mal.
Keď nemal hranice, uletel dekel, keď moc žúroval,
keď v strachu o svoj život, skurvysyna ubodal.
Odvtedy, čo pochopili, sa na piču narodili,
odvtedy, čo padli na nos, miesto, aby zarobili.
Odvtedy, čo pochopili, ľudia hrabú pre seba,
neistota v zamestnaní, to platí aj pre teba.
Ďalší sa skurvyl, jak mu ujebali auto,
radšej nosí zbraň, na feťákov - odtiaľto .
Ďalší bere hypotéku, celý život spláca,
keď vyjebú ho z roboty on ale všetko stráca.
Prišiel zdroj príjmov, ktorý mu dávala práca,
došiel o to dôležité, srdce mu krváca.
Jeho život nemá zmysel, iba sa potáca,
na štát môžem jebať, veriť sa mu nevypláca.
Hoci majú na tie skurvenosti magnet,
dav má plno tvrdých chlapov tam v zástupe jak Zágreb.
Mozog v sádre, lásku v sádle, len dvere zavreť,
zapreť pravdu, pam pam a plakať na dne.
Kde sa dojebali, kde sa pokurvyli,
desať, deväť, osem, sedem, šesť, päť, štyri, tri, dva, jedna,
som sám, bez sránd, ľudia mlčia, aj keď život klesá.
"Posledná výzva všetkým občanom, rozíďte sa."
REFRÉN: (MOMO, ČISTYCHOV, SLIPO)
Dav ľudí pochoduje, svoju tvár nepozná,
dav ľudí pochoduje, s nenávisťou rozdá
rany pod pás každému, kto opätuje pozdrav,
pre niekoho výzva do boja, inému hrozba.
Dav ľudí pochoduje, svoju tvár nepozná,
dav ľudí pochoduje, s nenávisťou rozdá
rany pod pás každému, kto opätuje pozdrav,
pre niekoho výzva do boja, inému hrozba.
Rozhodený, ubolený, napol skolený,
schúlený, znudený, skurvený a v prúseri.
Vkuse búzery, ži na úvery, prima susedi,
špina tu sedí, správna sviňa súperí.
Viem, ľahko sa to povie, v tomto prostredí,
v ktorom kradnú všetci, no len niekto si to odsedí.
O to viac treba čeliť tomu, loviť odmeny,
časom viac si skúsený, no čo som viac zhnusený.
Dav ľudí pochoduje, pozor ovce slepé,
nech vám nezmenia životy ich činy tupé.
Aby ste neboli jedny z nich po jednej suke,
jednom ojebe, po jednom šoku, po jednej šupe.
Odvtedy, čo ulice sú vystrojené kamerami,
odvtedy, čo nedržali ľudia jazyk za zubami.
Odvtedy, čo okradli ťa skurvysyni za domami,
odvtedy, čo policajti strieľajú bez varovaní.
Odkedy sú politici len na love zameraní,
odvtedy, čo otočili sa aj tí, čo boli s nami.
Odvtedy, čo živote veľa vecí sklamalo ťa,
odvtedy, čo stalo sa, také čo stať nemalo sa.
Príliš vecí skurvených, ktorých naraz zjebalo sa,
príliš veci, ktoré si chcel zachrániť a nedalo sa.
Príliš málo svetla, príliš veľa tmy,
tak nad úspechom prevládajú nesplnené sny.
Ľudia zatrpkli, nuž naložili veľa na chrbty,
rovnaký na chlp, srdcom a mysľou vychrtlí.
Vyhŕkli slzy ti, prv si ich utri vo vnútri,
až potom v sebe koreň problému s rozvahou vykutri.
A kufor po kufri to vyhoď von sám,
že si sa skurvyl, nech je len spomienka pod tých skál.
Splň čo si sľúbil a nájdi späť svoju tvár,
čomu si slúžil je preč, si späť ako kráľ.
REFRÉN: (MOMO, ČISTYCHOV, SLIPO)
Dav ľudí pochoduje, svoju tvár nepozná,
dva ľudí pochoduje, s nenávisťou rozdá
rany pod pás každému, kto opätuje pozdrav,
pre niekoho výzva do boja, inému hrozba.
Dav ľudí pochoduje, svoju tvár nepozná,
dav ľudí pochoduje, s nenávisťou rozdá
rany pod pás každému, kto opätuje pozdrav,
pre niekoho výzva do boja, inému hrozba.